Delegácia na čele s premiérom z malej, ale veľmi nezávislej krajiny. Ten premiér sa volal Róbert Fico a priniesol so sebou jedenástich podnikateľov, aby zabezpečil obchody medzi Slovenskou republikou a Veľkou líbyjskou arabskou ľudovou socialistickou džamahírijou (plný názov). Takýchto návštev absolvoval do rôznych, nie zrovna priateľských, krajín viac. Táto návšteva má však tragický podtón ako chyba slovenskej diplomacie a bývalej vlády.
Prvý problém nastal, keď vtedajší premiér Róbert Fico označil nemocničný personál, ktorý sa ocitol v kauze infikovania 426 detí vírusom HIV, za páchateľov. Tomuto tvrdeniu odporovali aj znalecké posudky. EÚ a OSN považovali výsledky súdov za neprimerané a zmanipulované. Vierohodnosti nepridáva ani fakt, že líbyjská vláda žiadala 10 miliónov dolárov za jedno dieťa, čo by dokopy vytvorilo pre štát prírastok 426 miliónov dolárov. Mimochodom deti pochádzali z mesta Bengházi, ktoré dal pred pár dňami napadnúť letectvom a je hlavným miestom odporu proti jeho vláde...
Bulharský veľvyslanec Ognian Garkov sa verejne vyjadril pre TASR: "Neverím, že slovenský premiér označil palestínskeho lekára a bulharské sestričky za páchateľov." Ako my, Slováci, vieme, na Slovensku je všetko možné.
Počas rokovaní líbyjská strana držala rokovania silne na uzde, takže zo 150 miliónového dlhu ešte z čias ČSSR už asi nič neuvidíme. Čoho sa dlh týka sa novinárom nepodarilo zistiť, keďže to podliehalo utajeniu. Rokovania sa ďalej týkali priemyselnej techniky, zdravotníctva, ponuky zdravotných stredísk na Slovensku pre infikované deti (nie zadarmo). No a samozrejme sa hovorilo i o obnove letového parku.
Opravy sa týkajú Albatrosov L-39ZO. Líbyjský režim ich má k dispozícii asi 110 kusov. Albatros L-39 je bežne používaný ako tréningová platforma, ale modifikácia ZO umožňuje niesť zbraňe na 4 podvesoch pod krídlami: na vnútornej strane s váhou 500kg a vonkajšej 250kg. Krídla sú upravené tak aby mohli niesť bomby, neriadené rakety, prípadne dve protilietadlové riadené strely krátkeho doletu.
Tento typ Albatrosu spolu s Migom 23 v modifikáciách BN/MS/ML/UB (124 kusov ale z nedostatkom náhradných dielov) sú skoro jediné obranné a útočné stroje, ktoré môže líbyjské letectvo nasadiť. Samozrejme Líbya má transportéry a bombardéry, ale len v množstve pár kusov a ich technika pochádza zo 70 - 80. rokov minulého storočia. Väčšinu leteckého parku a armády stratila Líbya počas vojny s Čadom.
Po výrokoch Róberta Fica na adresu bulharských sestier zákazku na opravu dostalo Slovensko a nie Čechy, v ktorých napríklad sídli materská firma kde sa tieto stroje vyrobili. Takže lietadlá, ktoré pravdepodobne púšťajú bomby na hlavy Líbyjčanov, sa opravovali v Trenčíne. Médiami prebehla správa, že predseda predstavenstva odstupoval so 43 tisícami odstupného, hoci je podnik v hlbokej kríze už niekoľko volebných období.
Je smutné, ak sa z politických dôvodov obraciame na krajiny tretieho sveta a na nestabilné vlády a pomôžeme im s vyzbrojovaním. Niekto možno povie že to robia aj Američania, Francúzi a Briti. Samozrejme, robia to a sú zato aj kritizovaní, ale v čom je potom rozdiel, ak to isté robíme aj my? Aký je rozdiel, ak srbský konvoj utečencov vyhodí bomba made in USA alebo bomba zhodená z lietadla niekde v Afrike, ktoré sme pomáhali opraviť?
Včera sa však Róbert Fico v reakcii pre Nový Čas pripojil k zvyšku civilizovaného sveta a povedal, že „náš postoj je zhodný s postojom Európskej únie. Demokratizačný proces nie je možné riešiť zbraňami". Pre budúcnosť by bolo dobré aby si pán poslanec spomenul, že to bol on kto im tú opravu zabezpečil vlastnou hlavou. Ak sa vám článok páčil hlasujte zaň aj na
Korektor: Ján Hronec
