Kult Osobnosti po 1989

Autor: Rastislav Gajdošík | 16.6.2010 o 14:39 | (upravené 18.6.2010 o 5:20) Karma článku: 1,00 | Prečítané:  697x

Your own, personal, Jesus someone to hear your prayers, someone who cares Your own, personal, Jesus someone to hear your prayers, someone who's there -      Depeche Mode (1989) Prvou podstatnou idolizáciou ak nerátame svätcov  sú naše dejiny. Začnúc predkami a končiac kultmi osobnosti.  Tento prvok máme spoločný s niekoľkými  stredoeurópskymi národmi a súvisí zo spoločným historickým vývojom.

Alexander Dubček (*27.11.1921 - †7.11.1992)

Dobre známy  komunistický politik a prvý tajomník ÚV KSČ  z obdobia Pražskej jary. Nikdy nezakladal svoj imidž na kultu osobnosti a bol najbližšie k tomu čo by sme mohli popísať ako self made man. Počas trvania komunizmu sa jeho popularita  vytratila z dôvodu  vynúteného odchodu z politického života. Jeho idolizácia začala až na sklonku jeho života  počas Nežnej revolúcie a utvorením ČSFR.

Najznámejšie slovenské mená v tomto období bol  Miroslav Cipár, Ľubomír Feldek, Fedor Gál, Milan Šimečka, Milan Kňažko, Ján Budaj a iní. Množstvo z menovaných boli umelci a disidenti a Alexander Dubček ako jediný mal potrebné politické skúsenosti a mohol byt zvolený ako rovnocenný politik za Slovensko.

Do politiky sa vrátil na začiatku Nežnej revolúcie kde jeho popularita dosiahla vrchol. Neskôr sa stal  predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska (SDSS 1992) ktorému uvoľnil miesto Boris Zala. Ešte ten rok zomrel počas dopravnej nehody.

Aj napriek jeho skoro celoživotnej orientací na komunizmus a neskôr sociálnu demokraciu nebudoval kult osobnosti. Tento status získal počas nežnej revolúcie od ľudí ktorého ho videli ako symbol odporu voči centralistickému komunistickému režimu.

Vladimír Mečiar

Svoju prvú pozíciu (Ministra vnútra a životného prostredia Slovenska) pri formovaní federácie získal na odporúčanie Alexandra Dubčeka. Ako člen hnutia VPN presadzoval radikálne zmeny a tak čoskoro nasledovalo vyjadrenie nedôvery. S kontaktmi získanými vo VPN založil svoje vlastne politické hnutie (HZDS). Strana  sa orientovala na kresťanské hodnoty a mala uskutočňovať národný a národnostný program z reformou ekonómie a medzinárodných vzťahov.

HZDS sa podarilo prevalcovať  umiernenú VPN v programových bodov a aj preto že väčšina členov VPN prešla do novovzniknutej HZDS. To spôsobilo že žiadna z ostatných strán nebola konkurencie schopná. V rokoch 1992-1994 jeho popularita vzrástla najme u starších občanov v dôchodkovom veku dopomohlo tomu rozdelenie federácie a politika zameraná na dôchodcov a sociálne slabšie vrstvy. Tu dakde sa stala zmena.  Obľúbený staršou voličskou základňou a líder jednej z najväčších strán si začal budovať imidž vodcu Slovenska tomu aj napomohlo slabé postavenie prezidenta SR. Kult osobnosti centralizoval stranu a v nasledujúcich rokoch republikové snemy prinášali rozhodnutia v prospech tohto systému.

Obratovým rokom bol rok 1998 kedy sa prehĺbili ekonomické rozdiely medzi SR a ostatnými krajinami keďže vláda sa snažila udržať status quo a zároveň uspokojiť svoju voličskú základňu. Túto príležitosť využila SDK, SOP.SMK a SDĽ ktoré mali reformný program.

Pôsobenie v opozici malo negatívny vplyv na členskú základňu HZDS ktorá bola otrasená správami o škandáloch a kauzách ktoré sa diali v rokoch 1994-1998. Pred nasledujúcimi voľbami Ivan Gašparovič vytvoril stranu HZD ako alternatívu k už existujúcej HZDS. Aj keď sa HZD nepodarilo dostať do parlamentu definitívne oslabila pozíciu HZDS a odobrala dostatočný počet voličov takže I napriek výhre HZDS nebola schopná vytvoriť vládnu väčšinu. Dve volebné obdobia na strane opozície znamenali masívny odliv členov a voličov. Jedným príkladom môže byt neschopnosť presadiť programové ciele strany, druhým nedosadenie vlastnej vlády a tretím nového hráča v podobe SMERU ktorý mal rozhodne najväčší vplyv na odliv volebných hlasov. V posledných voľbách 2010 HZDS nebolo schopné ani dostať do parlamentu.

Na rozdiel od Dubčeka Vladimír Mečiar sám začal budovať svoj kult osobnosti ako prvý premiér SR. Začal sním vo svojej materskej strane a tak väčšina Slovenska sním nebola stotožnená. Viedlo to k centralizovaniu hnutia čo spravilo HZDS nepružnou a neschopnou reakcie. Ako ústredná postava v hnutí nezniesol odpor čo vytvorilo vnútorné napätie a odchod skúsenejších členov strany.

Róbert Fico

Nastúpil do politiky ako člen SDĽ kde rýchlo napredoval  vďaka vtedy svojmu mladému veku a pružnosti. Tak isto ako Vladimír Mečiar využil príležitosť pri kríze VPN Róbert Fico využil krízu v SDĽ počas koalície s SDK,KDH, SOP a SMK. Založil novú stranu SMER. Keďže jeho plán - tretia cesta mala pritiahnuť voličov a nových členov do strany prejavoval sa ako alternatíva k už súčasným existujúcim stranám a kritizoval ako opozíciu tak aj koalíciu. Vtedajšia politická situácia mu umožnila čerpať s obidvoch táborov. Reprezentoval sociálne istoty ktoré vtedajšia vládnuca koalícia nedokázala zaručiť z dôvodu sústredenia na opravu ekonomiky z rokov 1994-1998. Vo voľbách 2002 sa strana dostala do parlamentu ale počet hlasov nestačil na tvorbu vlády a tak smer prešiel do opozície. Ľudia unavený ekonomickými reformami dvoch predošlých vlád volili vo voľbách sociálnejší SMER. V priebehu 4 rokov sa z ľavicovej orientácie stala pravicová strana. K neúspechu vo voľbách okrem odčerpávania hlasov z koalície  prispelo aj rozdávanie peňazí ktoré boli dostupné vďaka 8 rokov reforiem a zadlžovanie štátu, skoro žiadne citeľné zmeny, zhoršenie susedských vzťahov s Maďarskou vládou. Posledné týždne pred voľbami boli poznačené škandálmi.

Porovnanie Dubček vs Mečiar vs Fico

Dubček zomrel na svojom vrchole a nedostal  príležitosť niečo pokaziť. Nesnažil sa osobný kult a po jeho smrti ho ľudia dobrovoľne idealizovali.

Mečiarov kult osobnosti predstavoval tvrdé obdobie socializmu aj zo všetkými chybami. Orientoval sa na staršie vrstvy obyvateľstva. Neuznával seba reflexiu a okamžite potláčal akýkoľvek odpor. Svoj kult orientoval na seba a na myšlienku reprezentovať Slovensko čo najdlhšie ako by to bolo v jeho silách za akýchkoľvek strát.

Ficov kult osobnosti bol založený na modernom princípe. Sľuboval dynamiku a jasne ľavicový program. Jeho orientácia bola na mladšie vrstvy obyvateľstva a strednú vrstvu. Na rozdiel od Vladimíra Mečiara neposkytoval seba ako cieľ ale víziu tretej cesty. Jeho pád zapríčinila postupná zmena programu  a autoritatívne riešenia problémov. Stal sa prvým mužom obrazovky a úspešne vytlačil svojich koaličných partnerov.  Tato skutočnosť mu prispela hlasmi ktoré by normálne pripadli inej strane ale zároveň jeho koaličné strany sa stali neschopné konkurencie.

Historicky, časť populácie sa viazala na charizmatické osobnosti ktoré dokázali podať svoju víziu budúcnosti ľudovým masám. Každý z týchto lídrov sa dostal k moci v čase krízy podporovaný väčšinou materskej strany a skoro vždy došlo ku kolapsu materskej strany po ich odchode. Svoju vládu zakladali na autoritárstve a potlačení opozície. Ich vláda sa vyznačovala udržovaním statusu quo, silne nacionalistickou orientáciou a vždy bola ukončená krízou. Len budúcnosť ukáže kto bude nový politik ktorý podľahne kultu osobnosti a pridá sa do haly autokratov akými boli  Mečiar a Fico.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Jakuba Fila

Argument Ficom padol. Matovič je nebezpečný pre krajinu a jej inštitúcie

Inštitúcie musíme brániť.

Dnes píše Jaroslav Rumpli

Vari Matovič nemôže útočiť?

Vďaka Sputniku akoby sme aspoň čiastočne zabudli na pandémiu.


Už ste čítali?